V Bazilike, kde svätí Cyril a Metod priniesli pápežovi Hadriánovi liturgické knihy v reči našich predkov, arcibiskup Vasiľ pripomenul, že práve tu sa symbolicky začala duchovná história nášho národa. „Na oltár tejto Baziliky pápež Hadrián položil knihy, ktoré mu v reči našich predkov priniesli svätí Cyril a Metod. Jazyk našich predkov bol uznaný za schopný niesť v sebe Božie slovo,“ zdôraznil.

Poukázal na výnimočnosť vzniku slovanského písomníctva, ktoré sa od počiatku objavilo vo vyspelej podobe schopnej sprostredkovať biblické, právne i teologické texty.

Pripomenul, že zrod písma bol výsledkom spojenia Božej múdrosti a ľudskej inteligencie. „Byzantský cisár Michal III. poslal bratov Rastislavovi so slovami: Prijmi dar väčší a hodnotnejší ako všetko zlato a striebro. Tento dar – písmo – sa stal nositeľom Božieho slova, ktoré posvätilo našu reč a kultúru,“ povedal.

V homílii sa dotkol aj koreňov európskej kultúry, ktoré vyrastali z kresťanského pohľadu na človeka ako Božie stvorenie obdarené dôstojnosťou a slobodou.

„Európa dospela k formulácii svojich hodnôt práve vďaka kresťanstvu,“ zdôraznil. Podľa arcibiskupa Vasiľa dnešná Európa čelí dvom veľkým pokušeniam – absolútnej regulácii života a relativizácii slobody. „Kým prílišná regulácia potláča osobitosť, sloboda bez hodnôt vedie k chaosu a úpadku,“ dodal.

Na záver Mons. Vasiľ povzbudil veriacich, aby si z jubilejnej púte odniesli Božie slovo ako dar, ktorý posilňuje vieru, dôveru a nádej. „Odnesme si z tohto miesta Božie slovo ako slovo radosti, dôstojnosti, dôvery v Boha i vo vlastné sily. Dedičstvo Otcov, zachovaj nám, Pane,“ zakončil svoju homíliu.